Máte jasno v tom, ako nakupovať zodpovedne s ohľadom na životné prostredie? Osobne mi dáva zmysel prepojiť praktickosť s ekológiou a s tým súvisí spôsob, akým som sa rozhodla svoje nákupné správanie prehodnotiť.
Čo znamená nakupovať zodpovedne?
Pod pojmom zodpovedného nakupovania si môžeme predstaviť rôzne veci. Či už ide o podporu lokálnych výrobcov, čítanie drobných etikiet na oblečení alebo tovaroch a hlbšieho poznania produktov.
V jednoduchosti môže ísť o obstarávanie si produktov, ktoré vydržia viac ako jedno alebo dve použitia. Prečo ale prejsť k tomuto štýlu nákupu, ak môžem mať teoreticky na dosah ruky takmer všetko a vždy?
Prečo je dôležité nakupovať s rozumom?
Uvedomelosť spotrebiteľa vychádza z informovanosti. Preto by som rada zhrnula zopár faktov, vďaka ktorým sa na svoj nákupný košík pozerám viac kriticky. Prvým faktom je, že za posledných 50 rokov sme ako ľudstvo boli schopní spotrebovať viac prírodných zdrojov ako všetky generácie dokopy. Toto nadmerné čerpanie zdrojov sa začína prejavovať v rastúcich cenách výrobkov a potravín. Na svete sa pritom vyhodí tretinu všetkých vyprodukovaných potravín.
Prečo teda nosiť domov veci, ktoré sa mi v krátkom čase pokazia alebo ich budem nútená vyhodiť? Takýto nákup je nielen nevýhodný, ale vyčerpáva prírodné zdroje.
Ďalším faktom bolo, že oblečenie, ktoré som si dlho kupovala bolo vyrobené v rozvojových krajinách hlavne východnej Ázie ako Bangladéš, India. Na tom by samozrejme nebolo nič zlé, ak by tieto výrobky nevyrábali ľudia pracujúci dlhé hodiny pre nás v nepredstaviteľných podmienkach, vystavených chemikáliám a ťažkým kovom. To všetko za neprimerane nízku mzdu.
Vedeli ste, že priemerná šička v textilnej fabrike v Kambodži zarobí za mesiac okolo 40 eur? V praxi to vyzerá tak, že z trička, ktoré nakúpime v hodnote 15 eur, dostane šička z jeho predajnej sumy okolo 3%, čomu prináleží suma 0,45 centov.
Aká je teda cena a kvalita tohto tovaru, ktorý si odnášam domov? Naopak, kto na tom oblečení zarába neprimerane?
Tipy ako nakupovať viac zodpovedne
Toto je iba niekoľko dôvodov, prečo som začala viac sledovať vlastnú spotrebu a prečo už u niektorých firiem či predajniach nie som viac zákazníčkou. Chcem sa preto podeliť o pár trikov, ako sa stať viac uvedomelým zákazníkom a ako predísť pasci medzinárodných koncernov, ponúkajúcich takzvané udržateľné produkty.
1. Nakupujte to, čo skutočne potrebujete
Pri nákupe v obchodných centrách alebo supermarketoch si môžeme všimnúť takzvané výhodné balenia za nižšiu cenu. Nejde len o potraviny, rovnako si to môžeme sledovať pri elektronike a oblečení. Za vidinou výhodnejšieho nákupu tento tovar putuje do nákupného košíka.
Ale ruku na srdce! Priemerný Slovák vyhodí ročne 100 kilogramov jedla. Spolu s nimi sa vyhadzujú prírodné zdroje potrebné na výrobu a rovnako tak vaše peniaze. Zamyslime sa teda nad tým či danú vec naozaj potrebujeme. Mnohé kúsky, ktoré nepoužívame si vieme vypožičať v knižnici vecí alebo od svojich známych.
2. Vyberajte lokálne
Nákupom od lokálnych predajcov podporíte nielen miestnu ekonomiku, no znižujete tým aj uhlíkovú stopu.
Supermarkety alebo fast fashion značky častokrát ponúkajú produkty dovezené zo zahraničia, ktoré k nám putujú tisíce kilometrov a práve táto diaľka sa podpisuje na chuti alebo kvalite výrobkov. Áno, z čím väčšej diaľky sem putujú, tým silnejšie opatrenia (a častokrát chemikálie najmä pri potravinách, ovocí a zelenine) sa musia použiť pre ich trvanlivosť či bezpečný prevoz. A to nehovoríme o tom, že peniaze smerujú ďaleko od nás.
3. Dajte veciam druhú šancu
Second-handy alebo bazáre sa na Slovensku tešia väčšej obľube ako tomu bolo v minulosti. Môže za to aj vplyv sociálnych sietí a internetu, cez ktorý je jednoduchšie nevyužívané veci posunúť ďalej. Vintage je rovnako in.
Prijímaním tovarov z druhej ruky alebo upcyklovaním dávam produktu nové využitie a som schopná nakúpiť lacnejšie, ako je tomu vo fast-fashion store. Tvoríte si tým jedinečný štýl, ktorý je ohľaduplný nielen k prírode, ale aj ľuďom pracujúcim v textilných továrňach.
4. Pozor na “zelené” nálepky
Predajcovia fast fashion odevných značiek často zavádzajú svojich zákazníkov označeniami produktov ako eco-friendly, sustainable či organic, a to bez skutočnej certifikácie produktov. “Zelené nálepky” môžu vyvolať u spotrebiteľa dobrý pocit, za ktorý je ochotný si priplatiť. Ak sa tak stane, na konci dňa je tento nákup drahou investíciou, ktorá neprispela nikomu, okrem módneho koncernu.
V prípade že mám záujem rozšíriť svoj šatník o kúsok, ktorý spĺňa relevantné ekologické kritériá, bude potrebné sa v materiáloch a značkách orientovať. Ak nakupujem online snažím sa certifikáty kvality alebo materiály pozrieť už v popise produktu a overiť si ich pravosť.
U zodpovedných predajcov nájdete označenia, ktoré sú relevantné a aktuálne. V prípade niektorých značiek si viete o certifikátoch prečítať aj priamo na ich webe. Napríklad na SLOVFLOW nájdete prehľadne spracované sekcie Certifikáty kvality a Sprievodca materiálmi, aby ste sa v nich vedeli zorientovať a uľahčili vám tak rozhodovanie pri nákupe.
5. Hľadajte alternatívy
Pri nákupe potravín si dávam záležať na tom, aby som si vybrala tie, ktoré sú nebalené. Na nákup využívam svoje vlastné vrecká a nádoby, do ktorých si balím potraviny a suroviny. Domov preto nenosím zbytočný odpad a zároveň tak nakupujem zdravšie potraviny.
Polotovary alebo balené produkty už prešli úpravou alebo iným procesom, ktorý môže ovplyvniť jeho výživovú hodnotu a kvalitu. Ak však nie je možné nakúpiť bez obalu, zvolím si variant, ktorý je recyklovateľný alebo opätovne použiteľný. Napríklad sklo je možné recyklovať donekonečna.
Je stále mnoho ciest ako nakupovať nesebecky a zodpovedne. Je to všetko iba na nás a na našom presvedčení o tom, že aj jednotlivec dokáže inšpirovať svoje okolie a vie tak prispieť k pozitívnej zmene. I o tom v nasledujúcich vydaniach tejto rubriky.
Zuzana Sidorová
redaktorka SLOVFLOW
Študentka a zakladateľka iniciatívy Zerowaste Girls, pod ktorou organizuje workshopy a prednášky venované témam udržateľnosti a životného štýlu bez odpadu.
Junior manažérka inovácií na oddelení inovácií a digitálnych služieb hlavného mesta SR. Venuje sa tvorbe výskumu a formovaní digitálnych služieb pre obyvateľov mesta Bratislava.